ÚVOD                                                                                                                             link na Hrozby_Metodika.pdf

Metodika vyhodnocovania rizika bombových hrozieb sa zameriava na proces vyhodnotenia stupňa rizika bombových hrozieb a na prijatie adekvátnych opatrení. Za bombovú hrozbu možno považovať akúkoľvek komunikáciu, ktorou osoba útočníka oznámi umiestnenie výbušného zariadenia, alebo zámer aktivovať ho. Dôsledky bombovej hrozby, a to aj v prípade, ak sa v priestoroch v skutočnosti nenachádza žiadne výbušné zariadenie, môžu byť pre organizáciu, podujatie, personál alebo objekt nebezpečné a môžu spôsobiť škody veľkého rozsahu.

ZÁMER ÚTOČNÍKA

Bombové hrozby môžu byť charakterovo rozdielne, v závislosti od motivácie útočníka, a teda aj zámeru, ktorý chce svojimi vyhrážkami dosiahnuť.
1. ZNEFUNKČNENIE ALEBO NARUŠENIE ČINNOSTI
Najčastejším zámerom útočníka je znefunkčniť alebo narušiť riadny chod organizácie alebo inštitúcie. Cieľom môže byť narušenie činnosti vybraného subjektu (napr. školy, súdu, obchodného centra, náboženského objektu), vyvolanie psychickej nepohody dotknutých osôb, alebo odpútanie pozornosti od skutočného zámeru útočníka. Tento cieľ môže byť súčasťou hybridného pôsobenia. Cieľom útočníka môže byť aj zistiť reakciu bezpečnostných zložiek, prípadne šíriť nedôveru spoločnosti voči týmto zložkám.
2. VYDIERANIE ALEBO POŽADOVANIE VÝKUPNÉHO
Menej častým zámerom útočníka je vydieranie alebo požadovanie výkupného, najčastejšie v peňažnej podobe alebo v podobe kryptomeny, prípadne žiadaním protislužby.
3. VAROVANIE PRED REÁLNOU HROZBOU
Najmenej častým zámerom ohlasovateľa bombovej hrozby je varovať pred skutočným výbušným zariadením. Útočník, ktorý má záujem vykonať bombový útok s cieľom spôsobiť čo najväčšie obete a škody na majetku, obvykle tento útok vopred neohlasuje a nezvyšuje tak riziko svojho odhalenia a zmarenia útoku. Z tohto dôvodu väčšina bombových hrozieb nemá reálny základ. Keďže však tieto ojedinelé prípady nemožno vylúčiť, je vždy potrebné postupovať podľa pripravených plánov v prípade všetkých bombových hrozieb a žiadnu hrozbu nepodceniť.

MASOVÁ BOMBOVÁ HROZBA
Čoraz častejšie útočníci vykonávajú strategické kampane, kedy je viacero bombových hrozieb simultánne adresovaných cieľovým subjektom. Nezávisle od toho, či tieto útoky smerujú voči rovnakej geografickej lokalite, alebo nie, majú potenciál spôsobiť vážne dôsledky. Nenaplnené bombové hrozby majú potenciál zvýšiť zraniteľnosť cieľových subjektov voči skutočným hrozbám (bombovým útokom alebo iným formám hrozieb), keďže môže dôjsť k postupnému zníženiu bdelosti u cieľového subjektu. Z hľadiska náročnosti reálneho umiestnenia výbušného zariadenia na veľký počet miest sa dá masová bombová hrozba považovať za skôr nereálnu.

CIEĽOVÉ SUBJEKTY

Bombové hrozby najčastejšie cielia na nasledovné subjekty:
VZDELÁVACIE INŠTITÚCIE
SÚDY
ŠTÁTNE A SAMOSPRÁVNE INŠTITÚCIE (MINISTERSTVÁ, ÚRADY, MAGISTRÁTY A INÉ)
ZDRAVOTNÍCKE ZARIADENIA (NEMOCNICE, OZDRAVNÉ ZARIADENIA, KLINIKY A INÉ)
OBJEKTY KRITICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY (ELEKTRÁRNE, ŽELEZNICE, LETISKÁ A INÉ)
NÁBOŽENSKÉ ORGANIZÁCIE (KOSTOLY, MODLITEBNE A INÉ)
SÚKROMNÉ SPOLOČNOSTI ALEBO SUBJEKTY (BANKY, OBCHODNÉ CENTRÁ, KOMUNITNÉ CENTRÁ A INÉ)
PREDSTAVITELIA VEREJNEJ MOCI

SPÔSOBY PRIJATIA BOMBOVEJ HROZBY

Cieľový subjekt môže prijať bombovú hrozbu nasledovnými spôsobmi:
TELEFONICKÝ HOVOR
LISTOVÁ ZÁSIELKA
INTERNET, SOCIÁLNE MÉDIÁ
E-MAILOVÁ SPRÁVA
ÚSTNY PREJAV
INÝ SPÔSOB (NAPR. NÁPIS NA STENE, POUŽITÍM TRETEJ STRANY)

PLÁNOVANIE A PRÍPRAVA POTENCIÁLNEHO CIEĽOVÉHO SUBJEKTU

Úlohou plánovania a prípravy je zabezpečiť, že v prípade konkrétnej udalosti bude personál cieľového subjektu oboznámený s úlohami jednotlivých zodpovedných osôb, ako aj s vopred dohodnutým postupom (bez potreby výraznej improvizácie)  Subjekty, u ktorých je predpoklad, že sa stanú cieľom bombových vyhrážok, by mali mať pre tento účel vypracovanú metodiku a jej varianty. Najdôležitejšími cieľmi metodiky a jej variantov by mali byť: zníženie úrovne zraniteľnosti cieľového subjektu, zabezpečenie prijímania a výmeny informácií potrebných na rozhodovanie, odradenie potenciálneho útočníka a minimalizovanie dopadov na cieľový subjekt.

Metodika a jej varianty by mali obsahovať informácie o úlohách jednotlivých zodpovedných osôb, ktoré by mali mať rôzne odborné zameranie. Mali by obsahovať informácie o postupe pri zisťovaní dôležitých údajov o bombovej hrozbe, ako aj konkrétne postupy a opatrenia, ako reagovať na bombovú hrozbu. Taktiež by mali obsahovať plán komunikácie smerom dovnútra subjektu a navonok k verejnosti. Personál, ktorý môže byť prvým príjemcom bombovej hrozby, by mal byť oboznámený s pravidlami, ako postupovať v prípade prijatia takejto hrozby. Tieto pravidlá by mali obsahovať stručné informácie o tom, ako komunikovať s útočníkom, ako reagovať na konkrétny obsah, a taktiež by mali byť rozčlenené podľa komunikačného kanála, ktorý útočník využije (telefonický hovor, písomná hrozba, ústne podaná hrozba, hrozba cez e-mailovú správu, sociálnu sieť).

DÔSLEDKYBOMBOVÝCH HROZIEB
Bombové hrozby môžu zásadne ovplyvniť fungovanie cieľového subjektu. Dôsledkom takéhoto narušenia bežného fungovania cieľového subjektu môže byť vznik a šírenie paniky, čo výrazne zvyšuje riziko vzniku zranení, škôd na majetku a úplného znefunkčnenia cieľového subjektu. Medzi potenciálne dôsledky bombových hrozieb patrí najmä zastavenie či odloženie plánovaných alebo vykonávaných aktivít, finančné škody, psychologické dopady na spoločnosť a zasahujúce zložky, dopady na dôveryhodnosť cieľového subjektu. Následná medializácia bombových hrozieb môže zosilniť negatívne psychologické účinky a motivovať útočníka k pokračovaniu v tejto činnosti, ako aj inšpirovať ďalších potenciálnych ohlasovateľov. Z tohto dôvodu je vhodné neposkytovať útočníkovi a jeho aktivitám neprimeraný priestor v mediálnom pokrytí prebiehajúcich udalostí.